Podstata metódy bunkovej a tkaninovej terapie

Podstata metódy bunkovej a tkaninovej terapie spočíva v aktívnom náhradnom a stimulujúcom vplyvu na funkčne neplnohodnotné bunky a tkanivo v určených orgánoch a systémoch, v stimulácii reparačných a výmenných procesov, v imunokorekcii a imunostimulácii s pomocou kmeňových buniek.

Základom spracovaných technológií výroby preparátov kmeňových buniek, kriokonzervovania a liečby je téza o tom, že vel’mi nutným je udržiavanie biologickými objektmi životaschopnosti, t.j. možnosti ich fungovania po rozmrazovaní a podaní v organizmus, čo zaručuje vysoké klinické výsledky.

Mechanizmus pôsobenia životaschopných biologických materiálov spočíva v udržianí kmeňovými bunkami plnohodnotnosti po ohrievaní a prítomnosti v nich metabolicky aktívnych látok prírodného pôvodu, majúcich polyfarmakologický účinok so špecifickým a nešpecifickým zameraním

Prednost’ou bunkovej terapie je to, že pacient dostáva rad biologicky aktívnych vyrovnaných spojení prírodného pôvodu, schopných vplývat’ na rozličné strany metabolizmu celkového organizmu, a taktiež kmeňové bunky, schopné plnit’ náhradné funkcie.

V posledných rokoch sa stáva čoraz jasnejšým fakt, že farmakologické prostriedky, na ktoré sa skladali nádeje v súvislosti so spracovaním nových biochemických technológií, ne vždy splňajú také nádeje, zvlášt’ v prípadoch dlhotrvajúcich ochorení a autoimúnnych stavov, v prípadoch chorôb výmeny látok a radu iných patológií.

Historicky bunky fetálneho pôvodu a taktiež bunky z pupočníkovej krvi sa použivali ako stimulačné prostriedky ešte za dávnych čias, a na začiatku nášho storočia za účelom omladenia a liečby endokrinných a krvotvorných chorôb.

Ta metóda bola známa v lekárstve ako «metóda Browna-Sequarda», t.j podl’a priezviska jej vynalézcov. V podstate to bolo tkanivo živočíšneho pôvodu alebo mrtvolné tkanivo a jeho fragmenty. Úspechy ich použitia neboli tak vel’ké, ak toho by sa mohlo od nich očakávat’ v súlade s výsledkami teoretického skúmania. Preto dlhé roky táto metóda patrila radšej k dejinám lekárstva a nemala zaslúženého miesta v komplexu liečby rôzných chorôb.

Rozvoj biologických vied, najmé zväčšenie našich znalostí v oblasti biologie kmeňovej bunky a jej funčných vlastností, a taktiež vypracovanie spôsobov dlhodobej úschovy kmeňových buniek, dovolili bádatel’om a pracovníkom kliniky prejst’ na novú, vyššiu úroveň hodnotenia potenciálnych možností kmeňových buniek, bunkových a tkaninových preparátov v bunkovej terapii pre liečbe mnohých t’ažkých ochorení.