Otázky a odpovedi

Otázka: Čo je bunková terapia?

Odpoved’: Bunková terapia je metódou liečby pomocou kmeňových buniek a tkaniva, a taktiež biologicky aktívnych látok, ktoré tie bunky vylučujú.

Otázka: Všetci vravia o kmeňových bunkách, tak čo to vlastne vôbec je?

Odpoved’: Kmeňové bunky majú tri zvláštné charakteristiky. Po prvé, to nesú špeciálizovane bunky, (na rozdiel od buniek, z ktorých sa skladá svalstvo, mozog, krv). Po druhé, kmeňové bunky môžu sa delit’ dlhší čas, pričom v dôsledku delenia sa tvoria dve identické bunky. Po tretie, ešte jednou dôležitou zvláštnost’ou kmeňových buniek je ta, že ony sa môžu diferencovat’ (pretvárat’) v špecializované druhy buniek, ako, napríklad, bunky svalstva, mozgu, krvi atd. Kmeňové bunky jednodenného embryonu majú schopnost’ sa diferencovat’ v akýkol’vek z 240 druhov buniek, z ktorých sa skladá telo človeka. V dospelom organizmu nevel’ký počet kmeňových buniek sa nachádza vo všetkých orgánoch, v ktorých ony plnia reparačnú funkciu (funkciu obnovy) poškodeného a chorého tkaniva. Čím mladší je organizmus, tým väčšú zásobu kmeňových buniek on má, čo znamena, že aj jeho regeneračný potenciál je väčší. Vedci mienia, že použitie kmeňových buniek v lekárstve poskytne v budúcnosti možnost’ úspešne čelit’ chorobám, dnes považovaným za nevyliečitel’né.

Otázka: Povedzte, prosím, odkial’ sa berú kmeňové bunky?

Odpoved’: Podl’a pôvodu kmeňové bunky patria k nasledujúcim skupinám: embrionálne, fetálne, kmeňové bunky z pupočníkovej krvi a kmeňové bunky dospelého človeka. Zdrojom embrionálnych kmeňových buniek je blastocysta – zárodok, ktorý sa formuje na piaty deň po oplodnení. Zdrojom fetálných kmeňových buniek je abortívny materiál po 9-12 týždňu tehotenstva. Tie dva druhy kmeňových buniek akostne sú ideálne pre použitie v regeneračnom lekárstve. Experimentálne a klinické vyšetrenie dokázalo ich vysokú účinnost’ pre liečbu vel’kého počtu ochorení. Cenným zdrojom kmeňových buniek je taktiež pupočníková krv, vzatá hned’ po pôrode. Vylúčené z tej krvi kmeňové bunky sa umiestňujú v kriobanke, a v budúcnosti bunky sa môžu využívat’ pre obnovu prakticky všetkých druhov orgánov a tkaniva, zaroveň ako pre liečbu rozličných ochorení, vratane onkologických chorôb. Alternatívnou možnost’ou získania kmeňových buniek pre klinické použitie sú somatické kmeňové bunky vyspelého organizmu. Najprístupnejším zdrojom kmeňových buniek je mozog človeka, lebo obsah kmeňových buniek v ňom je maximálny.

Otázka: V takomto prípade aké sú podobnosti a rozdiely medzi embryonálnymi bunkami a kmeňovými bunkami dospelého človeka a ak ony pôsobia na organizmus?

Odpoved’: Kmeňové bunky dospelého človeka a embryonálne kmeňové bunky sa lišia počtom a druhom buniek, ktoré sa získavajú z nich. Embryonálne kmeňové bunky môžu “dávat’ život” všetkým iným bunkám organizmu, lebo ony sú pluripotentné. Vyspelé kmeňové bunky prevažne sa obmedzujú len diferencovaním v bunky, charakteristické pre to tkanivo, v ktorom ony sa nachádzajú. Kmeňové bunky zaručujú regeneráciu poškodených zón orgánov a tkaniva. Mechanizmus ich pôsobenia spočíva v tom, že po dostaní signálu o poruche kmeňové bunky smerujú k poškodenému orgánu, kde sa transformujú v potrebné organizmu bunky, stimulujúc vnútorné rezervy organizmu a jeho schopnost’ regenerovat’ orgán alebo tkanivo.

Otázka: Aké sú možnosti použitia kmeňových buniek človeka?

Odpoved’: Postup teoretického vyšetrovania biologie kmeňovej bunky sa stal v čase posledných 10 rokov základom pre spracovanie metód liečby vel’mi t’ažkých chorôb človeka.Roztrúsená skleróza, porážka, traumy miechy a mozgu, Alzheimerová a Parkinsonová choroby, porážka srdcového svalu, srdcová insuficiencia, cukrovka, autoimúnne choroby, leukózy, popálenia a jej následky – tento zoznam môže byt’ o mnoho väčší. Unikátne vlastnosti kmeňových buniek, poskytovaná nimi možnost’ nahrádzat’ novoformovanými staré tkanivo, ak predtým bolo považovano, nenavratne poškodenej tkanivovej zóny chorého organizmu, čo vratilo nádej mnohým nevyliečitelne chorým pacientom.

Otázka: Má tiež organizmus dospelého človeka kmeňové bunky?

Odpoved’: Samozrejme, v tkanivu dospelého človeka počas celého jeho života sú vlastné kmeňové bunky, ktoré obnovujú tkanivo a formujú nové špecializované bunky namiesto mrtvých v prírodný spôsob (tento zjav je známy ako apoptóza). Napríklad, bunky, ktoré vystiel’ajú žalúdok,žijú len pät’ dní, eritrocyty (červené krvinky) zas, ktoré za čas svojej existencie urobia po cievam “peknú cestičku” o dlžke asi 2 tis.km, žijú priemerne 120 dní. Epiderma sa obnovuje jedenkrát/2 týždňa. Podl’a názoru popredných vedcov, pečeň dospelého človeka da obnovuje v období 300 až 500 dní. Tieto príklady svedčia o intenzite priebehu procesov regenerácie tkaniva organizmu. Postupom času počet vlastných kmeňových buniek človeka sa zmenšuje. Napríklad, organizmus novorodenca má proporciu 1 kmeňová bunka / 10 tisíc buniek kostnej dreni, v organizmu dospievajúceho človeka ta proporcia je 1 kmeňová bunka / 100 tisíc buniek kostnej dreni oproti proporcii v organizmu 50-ročnej osoby 1 kmeňová bunka / 500 tisíc buniek kostnej dreni a 70-ročnej osoby 1 kmeňová bunka / 1 000 000 buniek kostnej dreni. Preto otázka vynahradenia zásoby a zvyšovania aktivity vlastných kmeňových buniek dnes je jedným z problémov, ktorého riešenie dovolí čelit’ chorobám, predlžit’ život človeka a zachovávat’ mladost’, liečit’ rôzne, dnes nevyliečitel’né ochorenia, vrátane dedičských chorôb.

Otázka: Či jestvujú kontraindikácie čo do použitia kmeňových buniek?

Odpoved’: Kontraindikácií čo do použitia terapie na základe kmeňových buniek prakticky niet. Avšak, jestvujú stavy, v prípade ktorých transplantácia kmeňových buniek musí byt’ odročená. V každom prípade, o nutnosti alebo zákaze použitia kmeňových buniek rozhoduje lekárské konzílium. S ohl’adom na vysoké požiadavky čo do akosti využívaného preparátu existujú absolútne a relatívne kontraindikácie, týkajúce sa získania kmeňových buniek. K takým kontraindikáciam patria, napríklad, ochorenia, ktoré má darca, najmä AIDS, hepatitída B, mykózna cytomegalovírusová infekcia a rad iných patológií.

Otázka: Počul/la som, že pre liečbu l’udí sa využívajú ovčie bunky. Je to pravda?

Odpoved’: Ano. 1931 r. v Švajčiarsku profesor Pol Nihans z kliniky La Prairie pripravil bunkový preparát z embrionálnej pečene baránka a dal mu meno CLP. To je ten všeobecne známy preparát, ktorým sa liečili všetci vynikajúci l’udia politiky, podnikatel’stva a umenia v minulom storočiu. Dnes sa na celom svete pre liečebné a kozmetické účely používajú výlúčne kmeňové bunky človeka.

Otázka: Moja matka má cukrovku, ale inzulín ona ešte neužíva, či môžu jej pomôct’ kmeňové bunky?

Odpoved’: Problém liečby cukrovky je jednou z prioritných otázok vo všetkých hlavných oblastiach lekárskeho skúmania v Európe. Podl’a údajov Svetovej zdravotníckej organizácie každoročne počet chorých sa zväčšuje o 5 - 7% a každé 12 -15 rokov zdvojnásobuje. Teraz prebieha seriózne skúmanie nekol’kých možností liečby chorých s horespomenutým ochorením. Medzi inými sa navrhujú metódy transplantácie alogénnych (cudzorodých) buniek, ktoré vyrábajú inzulín, formovania zásoby (t.zv. depot) inzulínu, mnoho spôsobov stimulácie produkovania inzulínu a utilizácie glukózy tkanivom. Najpozoruhodnejšími, zdá sa, sú metóda podania v organizmus pacienta kmeňových buniek, kde ony sa pretvárajú v bunky produkujúce inzulín, aktivujúc prácu vlastných buniek podžalúdkovej žl’azy a formovat’ priaznivé mikroprostredie pre normálne fungovanie “prišlých buniek”. Ústav bunkovej terapie sa zúčastňuje na programu liečby pacientov s cukrovkou s pomocou kmeňových buniek. Pre každého nášho pacienta poskytujeme individuálnu konzultáciu.

Otázka: Či môžu pomôct’ kmeňové bunky v prípade liečby vírusovej hepatitídy a cirhózy pečene?

Odpoved’: Za účelom hepatitídy a cirhózy pečene sa spolu s tradičnými metódami liečby pomocou interferónov a hepatoprotektórmi využívajú aj kmeňové bunky. Teoretickým dôvodom ich použitia je dokázaná možnost’ transformácie krvotvorných a mezenchimálnych kmeňových buniek v bunky pečene (hepatocyty). Intenzivita zväčšenia počtu kmeňových buniek v pečeni je priamo závislá od stupňa poškodenia orgánu. Transplantácia kmeňových buniek v prípadoch patológie pečene kladne pôsobí na priebeh choroby, koreguje metabolické poruchy, znižuje autoimúnnu agresiu. Terapeutický účinok priamo závisí od štádia, na ktorom sa nachádca proces. Čím skôr bola začatá liečba, tým lepšie budú jej klinické výsledky a väčšá dlžka života pacienta.

Otázka: Či môžu sa liečit’ s pomocou kmeňových buniek pacienti v poporážkovom stave?

Odpoved’: Porážka je konečnou etapou rozvoja cievnych porúch mozgu. Porážke predchádzajú štádia kompenzácie a dekompenzácie. Účinnost’ liečby cievnych porúch mozgu sa aktívne skúma vo mnohých krajinách sveta. S ohl’adom na to, že to je relatívne nová metóda liečby, vedci nedisponujú faktickým materiálom dostatočným pre konečný uzáver. Avšak terajšie vyšetrovania svedčia o tom, že jestvuje možnost’ regenerácie nových buniek nervovej sústavy, (čo predtým sa kategoricky popieralo), z podaných do organizmu kmeňových buniek, a taktiež o tom, že kladné aktivujúce pôsobenie na ich vlastné “spiace” kmeňové bunky pacienta. Takto dochádza k formovaniu nového nervového tkaniva, schopného plnit’ funkcie predtým stratených buniek v dôsledku porážky. Názor vedcov čo do začiatku liečby je jednomysel’ný: čím skôr na raných etapách cievnych porúch bola začatá liečba, tým väčšia je možnost’ regenerácie buniek.

Otázka: Čo je revitalizácia s použitím kmeňových buniek?

Odpoved’: Slovo revitalizácia “revitalizácia” znamená “návrat k životu”, omladzovanie. Ak je známo, procesy starnutia sa začínajú prejavovat’ po 30 rokoch života človeka, a po 40-45 rokoch ony sa stávajú výraznejšie a rýchlost’ ich prejavovania je väčšia. Taktika omladenia spočíva v tom, že sa spomal’ujú procesy starnutia a sa maximálne regenerujú orgány a tkanivo organizmu do úrovne biologického zdravia. Úlohou kmeňových buniek v prípade použitia metódy revitalizácie je aktivácia fungovania jestvujúcich kmeňových buniek pacienta, a, čo je najdôležitejšie, zapojenie “novoprišlých” kmeňových buniek do poškodených štruktúr organizmu, čím sa obnovuje ich úplná funkcionalita. Ako pravidlo, revitalizácii sa podrobujú relatívne zdraví pacienti (bud’ ženy alebo mužovia), preto kmeňové bunky sa nevyužívajú pre obnovu očividne poškodeného orgánu, ale sa rovnomerne rozdel’ujú medzi orgánmi organizmu, harmonizujúc jeho fungovanie, obnovujúc jeho hormonálnu úroveň, normalizujúc styky medzi systémami organizmu a, v dôsledku tie všetky procesy, obnovujúc prít’ažlivost’, životaschopnost’, sexualitu a dobrú náladu. Čím starší je pacient, tým viditelnejšími sú procesy omladenia.