Myokardiodystrofia
Kardiomyopatia – postihnutie myokardu nekoronagénného a
nezápalového charakteru, asociuje sa s poruchami jeho funkcií.
Pre dilatačnú kardiomyopatiu (DKMP) je charakteristické rozšírenie a zhoršenie
kontrakcie ľavej srdcovej komory alebo obidvoch komôr. Môže byť idiopatická,
rodinná/genetická, vírusová, imunitná, alkoholická,
toxická.
Pre hypertrofickú kardiomyopatiu (HKMP) je charakteristické zväčšenie ľavej
a/alebo pravej srdcovej komory, ktoré spravidla je symetrické a zasahuje aj
interventrikulárne septum. Spravidla objem ľavej komory je normálny alebo
zmenšený.
Pre reštrikčnú kardiomyopatiu (RKMP) je charakteristické zmenšené plnenie a
nižší diastolická objem jednej alebo dvoch komôr, normálna alebo
blízka k normálnej kontraktilná funkcia a normálna hrúbka steny.
Pre arytmogénnu pravokomorovú dyspláziu je charakteristická
postupujúca fibrózna a tuková náhrada myokardu pravej srdcovej komory.
Najprv je postihnutá typická regionálna a neskôr aj globálna funkcia
pravej srdcovej komory a niektorej časti ľavej srdcovej komory. Interventrikulárne septum je
pomerne nepoškodené. Spravidla táto choroba je dedičnou, pre ňu sú typické
arytmie a neočakávaná smrť, najmä v mladom veku.
Najčastejšie sa vyskytuje dilatačná kardiomyopatia – je to ochorenie srdcového
svalu, pri ktorom dochádza k dilatácii dutín srdca, vzniká zníženie
systolickej funkcie, ale k zhrubnutiu stien nedochádza.
Pre DKMP je charakteristický vývoj postupujúcej srdcovej nedostatočnosti,
porucha srdcového rytmu a priechodnosti, tromboembolie, neočakávanej smrti. Ku
kritériám ochorenia zaraďujú nízku ejekčnú frakciu ľavej srdcovej
komory (menej ako 45%) a rozmer dutiny ľavej srdcovej komory na diastolu viac ako 6 cm.
Etiológia DKMP je rozličná. Toto ochorenie je vlastne syndrómom, ktorý sa
vyvíja v dôsledku rôznych stavov, postihujúcich myokard. Je to dosť
rozšírené ochorenie, jeho frekvencia dosahuje 1:2500, teda je to 1/3 spomedzi
príčin srdcovej nedostatočnosti. DKMP môže byť aj následkom infekčných
ochorení (výsledok myokarditídy, alebo vzniká na pozadí
myokarditídy), akútnych intoxikácií (alkoholické poškodenie srdca,
otrava liekmi, kovová toxikóza: kobalt, ortuť, arzén, olovo).
Alkoholické poškodenie srdca sa považuje za najčastejšiu príčinu DKMP v tradičnej
klinickej praxi, ale nie sú konkrétne potvrdenia, že v tomto prípade len alkohol
spôsobuje poškodenie srdca. Je možné, že väčší význam má
charakteristický pre alkoholikov nedostatok tyamínu.
Idiopatická DKMP sa vyskytuje v 20-35% prípadov. Je spojená s viac ako 20
lokusmi a génmi, teda je geneticky heterogénna. Spravidla autozómovo
dominantná, ale vyskytujú sa X-spojené autozómovo recesívne a
mitochondriálne formy. Bolo zistené, že v niektorých prípadoch DKMP
môže dôjsť k mutáciám tých istých génov, ktoré
spôsobujú vývin hypertrofickej kardiopatie (α-aktín,
α-tropomyozín, troponín). Taktiež sú opísané prípady
zmeny hypertrofickej kardiomyopatie na dilatačnú.
Morfologickými príznakmi DKMP je excentrická hypertrofia a rozšírenie
srdcových dutín. Spravidla bývajú poškodené ľavé časti, pri
dedičných formách sa v 1,7% prípadoch poškodzuje aj pravá srdcová
komora. Histologicky sa zisťuje rozšírená skleróza a hydropická dystrofia
myokardu, ale bez zápalových zmien. Zápalové ložiská sa môžu
vyskytovať vtedy, ak príčinou ochorenia bola myokarditída. Skleróza myokardu je
obyčajne rozšírená, ale sú možné aj ložiskové zmeny.
K idiopatickej DKMP obyčajne dochádza v mladom veku. Klinickým prejavom dilatačnej
kardiomyopatie možno nezávisle od príčiny vzniku považovať tieto syndrómy:
- srdcová nedostatočnosť (ľavej a pravej srdcovej komory, avšak častejšie sa vyskytuje
totálna „stagnačná“ srdcová nedostatočnosť;
- srdcové bolesti a záchvaty stenokardie (typické pre polovicu
postihnutých);
- porucha srdcového rytmu (často môže byť fibrilácia srdcových
predsiení, komorová extrasystolia) a priechodnosti (blokovanie ramienok Hisovho
zväzku);
- tromboembólia.
Objektívne údaje pri DKMP: zväčšenie rozmerov srdca, poklopové hranice
sú zo všetkých strán rozšírené, úder srdcového hrotu
je posunutý doľava a dolu, rozliaty. Pri auskultácii srdcové ozvy sú
tlmené, v dôsledku III. a IV. ozvy je možný „cvalový rytmus“.
Často možno počuť systolický šelest vznikajúci pre pomernú mytrálnu a
trikuspidálnu nedostatočnosť, opuchajú krčné žily, vyskytujú sa opuchy,
zväčšuje sa pečeň.
Pacienti zomierajú buď neočakávane, v dôsledku poruchy srdcového rytmu,
alebo v súvislosti s postupovaním srdcovej nedostatočnosti.
Terapia dilatačnej kardiomyopatie je symptomatická. Pred objavením kmeňových
buniek jedinečným spôsobom radikálnej liečby bola transplantácia srdca. Po
objavení metód regeneračnej medicíny pacienti získali reálnu
možnosť opäť nadobudnúť stratené zdravie. Princíp liečby dilatačnej
kardiomyopatie pomocou transplantácie kmeňových buniek spočíva v podaní do
chorého srdca genetických faktorov, ktoré kódujú bielkoviny,
ktoré regulujú kontraktilitu srdcového svalu (pri idiopatickej forme DKMP).
Nastáva to pomocou spojenia kmeňových buniek a kardiomyocytov. Okrem toho obnovenie
kontraktility srdcového svalu je možné v dôsledku vzniku nových
kardiomyocytov z podaných kmeňových buniek.
Klinický príklad. Pacient F., 19 rokov, s diagnózou dilatačnej
kardiomyopatie očakával transplantáciu srdca. V súvislosti s
chýbaním darcovského srdca, podľa poukázania Národného
ústavu chirurgie a transplantológie Šalimova sa dostal na liečbu na Ústav
bunkovej terapie. V rodinnej anamnéze bola smrť sestry vo veku 11 rokov v dôsledku
akútnej srdcovocievnej nedostatočnosti. Pacient sa zväčša sťažoval na dýchavičnosť
(záduch), ktorá vznikala aj počas malého fyzického zaťaženia, opuchy na
nohách ku koncu dňa. Ejekčná frakcia – 26%. Zadná stena ľavej srdcovej
komory takmer stratila kontraktilitu.
Pacient podľahol transplantácii hemopoetických kmeňových buniek pečene. O tri
mesiace ejekčná frakcia stúpla na 44%, obnovila sa kontraktilná funkcia zadnej
steny ľavej srdcovej komory. Pacient sa cíti dobre, ľahko znáša obyčajné
fyzické zaťaženie. O 6 mesiacov bol zaznamenaný stabilný stav, ejekčná
frakcia – 44%, nachádza sa pod dohľadom kardiológa.
|