Pankreatonekróza postoperačná

Pankreatitída – zápal podžalúdkovej žľazy. Pri pankreatíde fermenty, ktoré uvoľňuje pankreas, sa neposúvajú do dvanástnika, ale aktivizujú sa v podžalúdkovej žľaze a začínajú ju poškodzovať. Fermenty a toxíny, ktoré sa pritom uvoľňujú, môžu sa dostať do krvného obehu a vážne poškodiť iné orgány, napríklad srdce, obličky a pečeň. Akútna pankreatitída je veľmi vážny stav organizmu, ktorý si vyžaduje okamžitú liečbu v nemocnici pod podrobným lekárskym dozorom.

Rozoznávajú akútnu, chronickú a reaktívnu pankreatitídu. Akútna pankreatitída môže prebiehať vo forme opuchového stavu akútnej pankreatitídy, hemoragickej pankreatonekrózy, tukovej pankreatonekrózy. Chronická pankreatitída môže prebiehať ako nepravá cystická forma, fibróza pankreasu a pseudotumorózna forma zápalu podžalúdkovej žľazy.

Najčastejšie príčinami zápalu pankreasu sú žlčníkové kamene, nadmerné pitie alkoholu a konzumácia objemných porcií jedla. Zároveň medzi príčiny vzniku pankreatitídy patria aj otravy, traumy, vírusové ochorenia, operácie a endoskopické manipulácie. Veľké dávky vitamínov A i E (uvedené vitamíny sa nachádzajú v preparáte Aevit) tiež môžu spôsobiť zhoršenie chronického zápalu pankreasu.

Akútna pankreatitída, najmä komplikovaná nekrózou (odumieraním) časti podžalúdkovej žľazy, sa tradične lieči chirurgickým zákrokom. Hlavným problémom takej liečby sú časté postoperačné komplikácie, v dôsledku ktorých môže dôjsť dokonca aj k smrti pacienta (okolo 80% prípadov), tiež môžu spôsobiť chronizáciu patologického procesu a vytvorenie pravých alebo nepravých cýst.

Ústav bunkovej terapie spolu so zamestnancami Koordinačného centra transplantácie orgánov, buniek a tkanív Ministerstva ochrany zdravia Ukrajiny a chirurgmi Národnej akadémie podiplomového vzdelania P.L.Šupyka vypracoval metodiku komplexnej liečby nekrózy podžalúdkovej žľazy prostredníctvom využitia kordového tkaniva a transplantácie kmeňových buniek pupočníkovej krvi. Podstata metódy spočíva v tom, že po obyčajnom operačnom zákroku na úsek odumierania sa implantuje špeciálne pripravené kryokonzervované tkanivo pupočnej šnúry (kordu), ktoré obsahuje biologicky aktívne látky, spôsobujúce obliteráciu vývodov podžalúdkovej žľazy. To slúži prevenciou proti cystogenéze (vytvoreniu cýst). Implantát sa odstraňuje prostredníctvom drenážneho otvoru na druhý deň po operácii, a zároveň pacientovi malými dávkami hneď transplantujú (intravenózne) kmeňové bunky pupočníkovej krvi. Transplantácia buniek sa opakuje každodenne v priebehu 5 – 7 dní. V dôsledku toho sa dosahuje efekt stimulácie procesov reparatívnej regenerácie, nastáva prvotné hojenie pooperačných rán, zreteľne sa skracujú termíny pooperačného pobytu v nemocnici.

Klinický príklad. Uvedenú metodiku liečby aplikovali viac ako 20 pacientom. Smrtnosť nebola zaznamenaná, v priebehu 6 mesiacov po operácii nebola zistená žiadna cysta. U jedného pacienta, ktorý nepatril do uvedenej skupiny liečby, po obyčajnej operácii došlo k respiračnému distres syndrómu a pokles saturácie na 50%. Na reanimačnom oddelení bola uskutočnená päťrazová (jeden raz denne) transplantácia kmeňových buniek pupočníkovej krvi. To spôsobilo obnovenie funkcie vonkajšieho dýchania a respiračný a perfúzny pomer, pacient bol prepustený bez ktorýchkoľvek komplikácií o 10 dní po prvej transplantácii kmeňových buniek pupočníkovej krvi.