|
| Reumatoidná artritída
Reumatoidná artritída je to chronické autoimunitné
systémové zápalové ochorenie kĺbového mazu (synovie) s
prevažujúcim postihnutím kĺbov podľa typu erozívnej deštrukčnej
polyartritídy. Ochorenie postihuje 0,5-1% obyvateľstva. Vo svete reumatoidnou artritídou
trpí okolo 58 miliónov ľudí.
Presná príčina vzniku reumatoidnej artritídy nie je doteraz definitívne
objasnená. Patogenéza reumatoidnej artritídy spočíva v geneticky
determinovaných autoimúnnych procesoch, ku ktorým dochádza v
dôsledku deficitu T-supresorovej funkcie lymfocytov. Neznámy etiologický faktor
spôsobuje vývin imunitnej spätnej reakcie. Postihnutie kĺbu sa začína zo
zápalu synoviálnej blany (synovie), ktorý neskôr nadobúda
proliferatívny charakter a vzniká nádorovité tkanivo (pannus), čo
spôsobuje poškodenie chrupky a kostí. Plazmatické bunky synovie produkujú
zmenený agregovaný IgG. Imunitný systém ho berie ako cudzí
antigén a plazmatické bunky synovie, lymfatických uzlov, sleziny
začínajú proti nemu produkovať protilátky, tzv. reumatoidné faktory.
Najdôležitejším je reumatoidný faktor typu IgM, ktorý je
prítomný u 70-80% postihnutých reumatoidnou artritídou.
V dôsledku autoimúnneho zápalového procesu sa formuje pannus, teda
nádorovité tkanivo, ktoré vzniká zo zapálenej synoviálnej
blany a skladá sa z aktívne proliferujúcich fibroblastov, lymfocytov,
makrofágov a je v ňom veľa ciev. Pannus rýchlo rastie, zo synoviálneho tkaniva
preniká do chrupky a ničí ju prostredníctvom vplyvu fermentov,
indukovaných produkovaním cytokínov vnútri nádorovitého
tkaniva. Postupne vnútrokĺbová chrupka mizne, nahrádza ju nádorové
tkanivo a vyvíja sa anklyóza. Chronický zápal tkanív okolo kĺba,
kĺbových puzdier, väzov, šliach spôsobuje deformovanie kĺbov, neúplné
vykĺbenie, kontraktúry. V súčasnosti existuje názor, že autoimúnne procesy
hrajú dôležitú úlohu na ranných štádiách reumatoidnej
artritídy, namiesto toho na neskorých štádiách dôležitými sa
javia neimúnne mechanizmy (teda nakoľko pannus rastie, zasahuje a ničí kĺbovú
chrupku).
Kĺbový syndróm – hlavný klinický prejav reumatoidnej
artritídy. Typickým pre reumatoidnú artritídu je obojstranné
symetrické postihnutie kĺbov. Začiatok ochorenia je často spojený s nepriaznivými
meteorologickými podmienkami (jar, jeseň), obdobiami fyziologických zmien v organizme
(pubertálne, popôrodné, klimakterické obdobie). Rozvoj reumatoidnej
artritídy môže spôsobiť prekonaná infekcia, ochladenie, trauma,
stresová situácia.
Reumatoidná artritída najčastejšie postihuje kĺby zápästí,
rúk, chodidiel, kolenné a lakťové kĺby. Zriedkavejšie sú postihnuté
ramená, bedrové kĺby a krčná chrbtica. Spravidla pri reumatoidnej
artritíde kĺby sú postihnuté symetricky, objavuje sa ranná meravosť
týchto kĺbov, prudké obmedzenie pohyblivosti v kĺboch, v dôsledku čoho pacienti
často majú ťažkosti pri obliekaní, umývaní, oholení, česaní
atď., klesá ich pracovná schopnosť. Trvalosť rannej stuhnutosti stúpa
súčasne s aktivizujúcim sa zápalovým procesom v kĺboch.
Poškodenie obličiek vo forme glomerulonefritídy a amyloidózy, ktoré sú
najviac komplikovanými prejavmi viscerálneho prejavu reumatoidnej artritídy.
Reumatoidná glomerulonefritída sa spravidla vyvíja na neskorých
štádiách reumatoidnej artritídy a najčastejšie sa prejavuje izolovaným
močovým syndrómom (proteinúria, mikrohematúria), ktorý sa
pozastavuje po kupírovaní akútneho stavu reumatoidnej artritídy.
Zriedkavejšie sa vyskytuje difúzna glomerulonefritída s pevnou proteinúriou,
mikrohematúriou, zvýšením krvného tlaku, opuchmi, poruchou funkcie
obličiek. Niekedy glomerulonefritída môže viesť k nefroskleróze.
Amyloidóza obličiek sa rozvíja spravidla pri trvalom priebehu reumatoidnej
artritídy (viac ako 7-10 rokov) a jej akútnom stave. Základné
príznaky: pevná proteinúria (1-3 g/l), cylindrúria, opuchy,
arteriálna hypertenzia, postupné porušenie funkcie vylučovania dusíka a
koncentračnej funkcie (izohypostenuria podľa Zimnického testu) obličiek. V dôsledku
vývinu obličkovej nedostatočnosti nastáva anémia. Amyloidóza obličiek sa
môže vyskytovať súčasne s rozvojom nefrotického syndrómu, pre ktorý
je typická vysoká proteinúria (koncentrácia bielkoviny v moči 6-8 g/l),
hypoproteinémia, hypocholesterolemia, zjavné opuchy, prudko sa rozvíja
obličková nedostatočnosť, anémia.
Stupne aktivity reumatoidnej artritídy:
I. stupeň (minimálna aktivita). Slabšie bolesti v kĺboch, krátka ranná
stuhnutosť, ktorá trvá okolo 30 minút, nepatrné exsudatívne
príznaky v kĺboch, teplota kože nad kĺbmi je normálna alebo trochu
zvýšená. Rýchlosť sedimentácie erytrocytov (FW) je zvýšená
na 20 mm/h, počet leukocytov v krvi je normálny, hladina alfa-2-globuínov stúpla
do 12%. C-reaktívny proteín (CRP)+, koncentrácia fibrinogénu a
sialových kyselín sú mierne zvýšené.
II. stupeň (mierna aktivita). Bolesti v kĺboch nie iba pri pohybe, ale aj v pokoji, stuhnutosť
trvá až dopoludnia, zjavné bolestivé obmedzenie pohyblivosti v kĺboch, mierne
stabilné exsudatívne príznaky. Hypertémia kože nad kĺbmi tiež mierna.
Poškodenie vnútorných orgánov sa zreteľne neprejavuje, teplota tela
subfebrilná. Rýchlosť sedimentácie erytrocytov (FW) je zvýšená
– 25 až 40 mm/h, počet leukocytov v krvi 8-10x109/l, obsah alfa-2-globuínov stúpol
do 15%. CRP++, zjavne sa zvýšila koncentrácia sialových kyselín a
fibrinogénu.
III. stupeň (vysoká aktivita). Silné bolesti v pokoji, zjavné exsudatívne
príznaky v kĺboch (značný opuch, hyperémia zvýšenie teploty kože),
stuhnutosť počas celého dňa, zjavné obmedzenie pohyblivosti.
Príznaky aktívneho zápalového procesu vo vnútorných
orgánoch (zápal pohrudnice, perikarditída, karditída, nefritída
atď.): zvýšená teplota, rýchlosť sedimentácie erytrocytov presahuje 40
mm/h, počet leukocytov v krvi 15-20x109/l, globulínov je viac ako 15%, CRP+++, prudko sa
zvýšil obsah fibrinogénu, sialových kyselín.
Funkčné poruchy (FP) pohybového aparátu:
FP I. – nepatrné obmedzenia pohyblivosti v kĺboch, pocit miernej rannej stuhnutosti,
pracovná schopnosť sa spravidla zachováva, ale je do istej miery obmedzená
(ťažká práca je zakázaná).
FP II. – obmedzenie pohyblivosti v kĺboch, väčšie kontraktúry,
komplikovanými sa stávajú obliekanie, obúvanie, umývanie atď.,
pracovná schopnosť sa spravidla stráca.
F III. – sťažená pohyblivosť alebo celková nehybnosť kĺbov, postihnutý sa
už nedokáže samostatne obliekať, umývať atď., potrebuje stálu starostlivosť.
Liečba reumatoidnej artritídy je symptomatická, zameraná na zmenšenie
akútnosti zápalového procesu v kĺboch: glukokortikosteroidy, nesteroidné
protizápalové preparáty, lokálna protizápalová a
analgetická terapia, fyzioterapia.
Použitie kmeňových buniek v liečbe reumatoidnej artritídy je aprobované najmenej
v 15 klinických skúškach. Prístup k liečbe je odlišný. Jeden smer
spočíva v odbere mezenchymálnych kmeňových buniek z kostnej drene
postihnutého, ďalej nasleduje ich preformácia na chrupkové bunky (chondrocyty) a
podávanie priamo do poškodeného kĺbu. Druhý smer spočíva v
systémovom podávaní hemopoetických a/alebo mezenchymálnych buniek
do krvného obehu pre zníženie prejavov autoimúnnej agresie.
V Ústave bunkovej terapie je vypracovaná metodika komplexnej liečby reumatoidnej
artritídy, ktorá sa zakladá na súčasnej transplantácii
hemopoetických a mezenchymálnych kmeňových buniek. Podstatným je to, že v
tomto prípade sa dosahujú tri ciele: obnovenie poškodených tkanív
prostredníctvom stimulácie vlastných regeneračných zdrojov pacienta pod
vplyvom faktorov rastu, ktoré produkujú bunky; zvýšenie kmeňových zdrojov
pre regeneráciu sinoviálneho, chrupkového a kostného tkaniva pomocou
mezenchymálnych buniek; odstránenie autoimúnneho komponentu ochorenia a
blokovanie ďalšieho postupu choroby pomocou imunosupresívnych a tolerogénnych
účinkov mezenchymálnych a hemopoetických kmeňových buniek. Metóda
je podstatne ohraničená: uplatňovať takúto transplantáciu možno len pri I. a II.
stupni aktivity reumatoidnej artritídy a funkčnej nedostatočnosti kĺbov 0-1.
Klinický príklad. Ako príklad znázorňujeme diagramy zmien
ukazovateľov klinického priebehu reumatoidnej artritídy účastníkov
klinických skúšok, ktoré uskutočnilo Koordinačné centrum
transplantácie orgánov, tkanív a buniek Ministerstva ochrany zdravia Ukrajiny na
základe Ústavu bunkovej terapie.
Skupina kontroly (ST) – 29 pacientov, reumatoidná artritída, I.
stupeň aktivity, I. funkčná nedostatočnosť kĺbov, polyartritída, seropozitívna,
pomaly postupujúce ochorenie. Liečba: plaquenil, delagil, methotrexat, movalis,
diklofenak-sodium, indometacín, ibuprofen.
Základná skupina (TEPC) – 21 pacientov, reumatoidná
artritída, I. stupeň aktivity, I. funkčná nedostatočnosť kĺbov, polyartritída,
seropozitívna, pomaly postupujúce ochorenie. Liečba: jednorazová
transplantácia hemopoetických kmeňových buniek. Dávka: 0,4 × 106/kg
hmotnosti tela. Fenotyp: CD34+CD133+CD38-CD45RAlow CD71low CD7HLA-DRlow.
- V základnej skupine funkčný test podľa Lee o 12 mesiacov msk o
1,6 ráz, o 18 mesiacov – o 3,3 ráz lepšie u pacientov základnej skupiny.
-
Index bolesti pacientov základnej skupiny klesol: o 12 mesiacov na 1,9
ráz, o 18 mesiacov na 5,2 ráz.
-
Index zápalového procesu pacientov základnej skupiny o 12
mesiacov poklesol na 54%, o 18 mesiacov až na 82%.
-
• Test ohodnotenia efektivity liečby zo strany lekára a pacienta
(skupina kontroly základná skupina):
- “Podstatné zlepšenie” – 23/45%
- “Zlepšenie” – 40/55%
- “Nepatrné zlepšenie” – 29/0%
- “Zlepšenie nenastalo” – 8/0%
|