Mozgová príhoda

Mozgová príhoda (inzult, mozgová mŕtvica) – akútna porucha krvného obehu mozgu, ktorá spôsobuje infarkt (odumieraniu) oblasti mozgu. Podľa frekvencie sa mozgová príhoda považuje za druhého „vraha“ po infarkte myokardu. Známe osobnosti, ktoré zomreli na mozgovú príhodu: Johann Sebastian Bach, Vladimír Iľjič Lenin, Andrej Myronov, Franklin Delano Roosevelt, Josif Vissarionovič Stalin, Federico Fellini.

Mozgová príhoda v súčasnosti sa javí základným sociálno-lekárskym problémom neurológie. Vo svete každoročne cerebrálnym inzultom trpí okolo 6 miliónov ľudí. Raná 30-dňová úmrtnosť po mozgovej mŕtvici tvorí 35%, v priebehu roka zomiera okolo 50% postihnutých ľudí. Mozgová porážka je jednou zo základných príčin práceneschopnosti obyvateľstva: viac ako 80% osôb, ktoré prekonali túto chorobu, sa stávajú práceneschopnými. Medzi všetkými typmi mozgovej príhody prevláda ischemická cievna mozgová príhoda. Ischemické inzulty tvoria 70-85% prípadov, hemoragická cievna mozgová príhoda – 20-25% prípadov, netraumatické subarachnoidálne krvácanie – 5% prípadov.

Ischemickou cievnou mozgovou príhodou alebo infarktom mozgu najčastejšie trpia ľudia vo veku nad 60 rokov, ktorí v anamnéze majú infarkt myokardu, reumatickú srdcovú chybu, poruchu srdcového rytmu a vodivosti, diabetes mellitus. Podstatnými pri vývine ischemickej cievnej mozgovej príhody sú poruchy reologických vlastností krvi, patológia hlavných tepien. Pre vývoj ochorenia je typický nočný čas bez straty vedomia. K ischemickej cievnej mozgovej príhode najčastejšie dochádza pri zúžení alebo upchatí tepien, živín mozgu. Keď je dodávka nevyhnutného kyslíka a živín prerušená, mozgové bunky odumierajú.

K hemoragickej cievnej mozgovej príhode alebo krvácaniu do mozgu najčastejšie dochádza vo veku 45-60 rokov. V anamnéze takých pacientov je hypertonická choroba, cerebrálna ateroskleróza alebo spojenie týchto ochorení, arteriálna symptomatická hypertenzia (arteriálna choroba), ochorenie krvi atď. Spravidla sa mozgová príhoda vyvíja náhle, cez deň, na pozadí emocionálneho napätia. Príčinou krvácania do mozgu najčastejšie je hypertonická choroba (80-85% prípadov). Zriedkavejšie je krvácanie podmienené aterosklerózou, ochoreniami krvi, zápalovými zmenami mozgových ciev, intoxikáciou, avitaminózou a inými príčinami.

Subarachnoidálne krvacanie sa najčastejšie vyskytuje vo veku 30-60 rokov. K rizikovým faktorom vývinu subarachnoidálneho krvácania zaraďujú fajčenie, chronologický alkoholizmus a jednorazové použitie alkoholu vo veľkých dávkach, arteriálna hypertenzia, nadváha. K nemu môže dôjsť spontánne, spravidla v dôsledku prasknutia arteriálnej aneuryzmy (podľa rozličných údajov je to 50-85% prípadov), alebo v dôsledku mozgovej traumy.

Počítačová tomografia (PT) a magnetorezonančná tomografia (MRT) sú najviac dôležitými diagnostickými výskumami pri mozgovej príhode. Pomocou PT sa väčšinou dá presne odlíšiť „čerstvé“ krvácanie do mozgu od iných typov mozgovej príhody. MRT sa javí vhodnejšia pre zistenie oblastí ischémie, hodnotenie rozšírenia ischemického poškodenia a penumbry (je to dôležité prvých 12-24 hodín ochorenia, keď podľa metódy PT sa ischemická cievna mozgová príhoda nedá vždy určiť).

Postihnutí ľudia zriedkavo zomierajú práve na mozgovú príhodu, ochrnutí pacienti najčastejšie okrem mozgovej príhody trpia pneumóniou a majú preležaniny, a to si vyžaduje stály dohľad, obracanie z jednej strany na druhú, zmena mokrej bielizne, kŕmenie, čistenie tráviaceho traktu, vibromasáž hrudníka.

Liečba mozgovej príhody predvída cievnu terapiu, použitie preparátov, ktoré zlepšujú mozgový metabolizmus, kyslíkovú terapiu a regeneračnú liečbu (rehabilitácia – liečebná telesná výchova, fyzioterapeutická liečba, masáž).

Transplantácia neurálnych kmeňových buniek pri mozgovej porážke zameraná na stimuláciu vlastných kmeňových nervových buniek postihnutého človeka, aj keď sa pred tým považovalo, že regenerácia nervových buniek nie je možná. Pridané s podávaním neurálnych kmeňových buniek faktory rastu stimulujú kmeňové bunky v mozgu pacienta, „nútia“ ich deliť sa a nahrádzať neuróny poškodenej oblasti mozgu. Okrem toho transplantované neurálne kmeňové bunky sú schopné samostatne sa zaradiť a diferencovať na zrelé bunky a nahradzovať odumreté neuróny pacienta. Transplantácia kmeňových buniek je možná, bohužiaľ, len pri ischemickej cievnej mozgovej príhode a spôsobuje pozitívne výsledky len v tom prípade, keď je vykonaná krátko po mozgovej príhode (1-3 dní). To je komplikované, lebo v tom čase postihnutý nemôže chodiť a na to, aby sa mu poskytla pomoc skupina odborníkov musí prísť k nemu. Čím viac času uplynie od momentu mozgovej príhody do transplantácie neurálnych kmeňových buniek, tým menší je klinický efekt. V snahe predísť odtrhnutiu podávaných neurálnych kmeňových buniek sa súčasne uskutočňuje transplantácia mezenchymálnych a hemopoetických kmeňových buniek.

Klinický príklad. Pacientka K., 67 rokov. Šesť mesiacov pred tým ako sa dostala na Ústav bunkovej terapie mala ischemickú cievnu mozgovú príhodu na pozadí hypertonickej choroby. Počas hospitalizácie sa hlavne sťažovala na poruchy pohybu v dôsledku hemiparézy ľavej strany. Pohybuje sa samostatne pomocou barly, ale chôdza jej robí ťažkosti. Krvný tlak po mozgovej príhode je stabilizovaný. Uskutočnená liečba: transplantácia neurálnych, hemopoetických a mezenchymálnych kmeňových buniek, sedem dní injekcia placenty. O 4 mesiace sa pohybová funkcia podstatne zlepšila. Okrem toho u pacientky bol zaznamenaný omladzovací efekt. Pred liečbou pacientka bola v menopauze (12 rokov). O tri mesiace po transplantácii kmeňových buniek sa zjavila menštruácia, na ultrazvuku boli zistené funkčne aktívne folikuly, hormonálne vyšetrenie ukázalo, že úroveň pohlavných hormónov je taká istá ako u mladej ženy vo fertilnom veku.