|
| Mozgová príhoda
Mozgová príhoda (inzult, mozgová mŕtvica) – akútna porucha
krvného obehu mozgu, ktorá spôsobuje infarkt (odumieraniu) oblasti mozgu. Podľa
frekvencie sa mozgová príhoda považuje za druhého „vraha“ po infarkte
myokardu. Známe osobnosti, ktoré zomreli na mozgovú
príhodu: Johann Sebastian Bach, Vladimír Iľjič Lenin, Andrej Myronov, Franklin
Delano Roosevelt, Josif Vissarionovič Stalin, Federico Fellini.
Mozgová príhoda v súčasnosti sa javí základným
sociálno-lekárskym problémom neurológie. Vo svete každoročne
cerebrálnym inzultom trpí okolo 6 miliónov ľudí. Raná
30-dňová úmrtnosť po mozgovej mŕtvici tvorí 35%, v priebehu roka zomiera okolo
50% postihnutých ľudí. Mozgová porážka je jednou zo
základných príčin práceneschopnosti obyvateľstva: viac ako 80% osôb,
ktoré prekonali túto chorobu, sa stávajú práceneschopnými.
Medzi všetkými typmi mozgovej príhody prevláda ischemická cievna
mozgová príhoda. Ischemické inzulty tvoria 70-85% prípadov,
hemoragická cievna mozgová príhoda – 20-25% prípadov,
netraumatické subarachnoidálne krvácanie – 5% prípadov.
Ischemickou cievnou mozgovou príhodou alebo infarktom mozgu najčastejšie trpia ľudia vo veku
nad 60 rokov, ktorí v anamnéze majú infarkt myokardu, reumatickú
srdcovú chybu, poruchu srdcového rytmu a vodivosti, diabetes mellitus.
Podstatnými pri vývine ischemickej cievnej mozgovej príhody sú poruchy
reologických vlastností krvi, patológia hlavných tepien. Pre vývoj
ochorenia je typický nočný čas bez straty vedomia. K ischemickej cievnej mozgovej
príhode najčastejšie dochádza pri zúžení alebo upchatí tepien,
živín mozgu. Keď je dodávka nevyhnutného kyslíka a živín
prerušená, mozgové bunky odumierajú.
K hemoragickej cievnej mozgovej príhode alebo krvácaniu do mozgu najčastejšie
dochádza vo veku 45-60 rokov. V anamnéze takých pacientov je hypertonická
choroba, cerebrálna ateroskleróza alebo spojenie týchto ochorení,
arteriálna symptomatická hypertenzia (arteriálna choroba), ochorenie krvi atď.
Spravidla sa mozgová príhoda vyvíja náhle, cez deň, na pozadí
emocionálneho napätia. Príčinou krvácania do mozgu najčastejšie je
hypertonická choroba (80-85% prípadov). Zriedkavejšie je krvácanie
podmienené aterosklerózou, ochoreniami krvi, zápalovými zmenami
mozgových ciev, intoxikáciou, avitaminózou a inými príčinami.
Subarachnoidálne krvacanie sa najčastejšie vyskytuje vo veku 30-60 rokov. K rizikovým
faktorom vývinu subarachnoidálneho krvácania zaraďujú fajčenie,
chronologický alkoholizmus a jednorazové použitie alkoholu vo veľkých
dávkach, arteriálna hypertenzia, nadváha. K nemu môže dôjsť
spontánne, spravidla v dôsledku prasknutia arteriálnej aneuryzmy (podľa
rozličných údajov je to 50-85% prípadov), alebo v dôsledku mozgovej traumy.
Počítačová tomografia (PT) a magnetorezonančná tomografia (MRT) sú
najviac dôležitými diagnostickými výskumami pri mozgovej príhode.
Pomocou PT sa väčšinou dá presne odlíšiť „čerstvé“
krvácanie do mozgu od iných typov mozgovej príhody. MRT sa javí vhodnejšia
pre zistenie oblastí ischémie, hodnotenie rozšírenia ischemického
poškodenia a penumbry (je to dôležité prvých 12-24 hodín ochorenia, keď
podľa metódy PT sa ischemická cievna mozgová príhoda nedá vždy
určiť).
Postihnutí ľudia zriedkavo zomierajú práve na mozgovú príhodu,
ochrnutí pacienti najčastejšie okrem mozgovej príhody trpia pneumóniou a
majú preležaniny, a to si vyžaduje stály dohľad, obracanie z jednej strany na
druhú, zmena mokrej bielizne, kŕmenie, čistenie tráviaceho traktu, vibromasáž hrudníka.
Liečba mozgovej príhody predvída cievnu terapiu, použitie preparátov,
ktoré zlepšujú mozgový metabolizmus, kyslíkovú terapiu a
regeneračnú liečbu (rehabilitácia – liečebná telesná výchova,
fyzioterapeutická liečba, masáž).
Transplantácia neurálnych kmeňových buniek pri mozgovej porážke
zameraná na stimuláciu vlastných kmeňových nervových buniek
postihnutého človeka, aj keď sa pred tým považovalo, že regenerácia
nervových buniek nie je možná. Pridané s podávaním
neurálnych kmeňových buniek faktory rastu stimulujú kmeňové bunky v mozgu
pacienta, „nútia“ ich deliť sa a nahrádzať neuróny poškodenej oblasti
mozgu. Okrem toho transplantované neurálne kmeňové bunky sú schopné
samostatne sa zaradiť a diferencovať na zrelé bunky a nahradzovať odumreté
neuróny pacienta. Transplantácia kmeňových buniek je možná, bohužiaľ, len
pri ischemickej cievnej mozgovej príhode a spôsobuje pozitívne výsledky len
v tom prípade, keď je vykonaná krátko po mozgovej príhode (1-3
dní). To je komplikované, lebo v tom čase postihnutý nemôže chodiť a na to,
aby sa mu poskytla pomoc skupina odborníkov musí prísť k nemu. Čím viac
času uplynie od momentu mozgovej príhody do transplantácie neurálnych
kmeňových buniek, tým menší je klinický efekt. V snahe predísť
odtrhnutiu podávaných neurálnych kmeňových buniek sa súčasne
uskutočňuje transplantácia mezenchymálnych a hemopoetických kmeňových
buniek.
Klinický príklad. Pacientka K., 67 rokov. Šesť mesiacov pred tým
ako sa dostala na Ústav bunkovej terapie mala ischemickú cievnu mozgovú
príhodu na pozadí hypertonickej choroby. Počas hospitalizácie sa hlavne sťažovala
na poruchy pohybu v dôsledku hemiparézy ľavej strany. Pohybuje sa samostatne pomocou
barly, ale chôdza jej robí ťažkosti. Krvný tlak po mozgovej príhode je
stabilizovaný. Uskutočnená liečba: transplantácia neurálnych,
hemopoetických a mezenchymálnych kmeňových buniek, sedem dní injekcia
placenty. O 4 mesiace sa pohybová funkcia podstatne zlepšila. Okrem toho u pacientky bol
zaznamenaný omladzovací efekt. Pred liečbou pacientka bola v menopauze (12 rokov). O tri
mesiace po transplantácii kmeňových buniek sa zjavila menštruácia, na ultrazvuku
boli zistené funkčne aktívne folikuly, hormonálne vyšetrenie ukázalo, že
úroveň pohlavných hormónov je taká istá ako u mladej ženy vo
fertilnom veku.
|