Zavedenie do klinickej praxe biotechnológií s použitím metódy kriokonzervovania buniek a tkaniva.

Zavedeniu do klinickej praxe biotechnológií s použitím metódy kriokonzervovania buniek a tkaniva predchádzal dlhý a prácny proces vedeckých bádaní z 1971 r až podnes, ktorý vykonávala zamestnanec Ústavu bunkovej terapie, kandidát biologických vied, starší vedecký pracovník v oboru «Kriobiologia» Lobyncevova Galina Stepanivna.

V dôsledku tých vyšetrovaní bol objavený nový smer v lekárstve pod názvom «bunková a tkanivová terapia».

Na prvých etapách vyšetrovaní pred vedcom stál úkol dôkladne vyskúmat’ mechanizmy kriopoškodenia a krioobrany biologických objektov, možnost’ riadenia nimi a taktiež vypracovat’ vedecky zdôvodnené režimy kriokonzervovania, ktoré pomáhajú zachovávat’ morfologickú a funkčnú plnocennost’ buniek a tkaniva.

Najvhodnejšími objektmi pre realizáciu experimentov boli bunky krvi a kostnej drene. Výsledky realizovanej práce boli sformované v tvaru vedeckých referátov, publikácií a dokumentov uplatnujúcich právo na vynálezy. Vedecký pracovník dostala rad autorských svedectiev, ktorê potvrdzujú prioritu a novost’ tohto výskumu.

Zvlášt’ zaujímavými boli výsledky bádaní v oblasti kriokonzervovania embryonálnych hemopoetických buniek človeka, ktoré G.S. Lobyncevova začala v 1980 r. Použitie metódy matematického modelovania pri realizácii experimentov vyžadovalo dodržovanie nielen zvláštnych štandardov, týkajúcich sa prístrojov, vyrobených na objednávku Oddelením experimentálnej výroby Ústavu problémov kriobiologie a kriolekárstva Akademie vied USSR, ale aj predpisov ohodnotenia biologickej plnohodnotnosti buniek po kriokonzervovaniu. Najpresnejšou a vierohodnou metódou ohodnotenia životaschopnosti krvotvorných buniek – predchodcov, ak sa zdá na dnešnej etape výskumu, je metóda kultivovania v polotvrdom agarovom prostredí. Táto metóda bola spracovaná G.S Lobyncevovou na Moskovskom onkologickom ústavu pod vedením kandidáta biologických vied S.I. Šereškovovej a kandidáta biologických vied L.A. Charlamovovej, ktoré predtým pracovali v poprednom laboratóriu, ktoré za zaoberalo kultivovaním krvotvorných buniek doktora biologických vied I.L. Čertkova.

Tento prístup dovolil odhalit’ zákonitosti spolupráce faktorov kriokonzervovania a sformulovat’ hypotézy o odstraňovaní základných mechanizmov kriopoškodenia s pomocou manipulácie rýchlost’mi znižovania teploty na rôzných úsekoch teplotnej stupnice, koncentráciou krioprotektorov a teplotnými zastávkami, dovolujúcimi menit’ charakter vzniku kryštálov v objekte, ktorý sa podrobuje zamrzovaniu. V dôsledku bol spracovaný a potvrdzený patentom program kriokonzervovania hemopoetických buniek embryonálnej pečene s 5% koncentraciou krioprotektora dymetylsulfoxydu. To vylúčilo procedúru premývania DMSO pred podaním buniek recipientu, ktorá predtým komplikovala celkový proces a vyvolávala stratu buniek.

V 1980 r. bol iniciovaný komplexný vedecký program Akademie vied ZSSR a AMN ZSSR «Fundamentálné vedy pre lekárstvo», všesväzový program 0.69.14 « Spracovat’ a zavest’ v rozličné oblasti národného hospodárstva metódy, technické prostriedky a nové technologické procesy chladného pôsobenia na biologické objekty».

V rámcoch realizácie úkolu Štátneho výboru pre vedu a techniku pod vedením G.S. Lobyncevovej, (ktorá bola zodpovedným vykonávatel’om), bola realizovaná vedecká tematika «Spracovanie metódy kriokonzervovania hemopoetických buniek embryonálnej pečene človeka (pri teplote -196оС)», po ktorej nasledoval 5-ročný klinický výskum preparátu «Kriokonzervované hemopoetické bunky embryonálnej pečene človeka», schválenie metodických odporúčaní «Klinické použitie kriokonzervovaných hemopoetických buniek embryonálnej pečene človeka» (Kyjev, 1991 r; znova schválené v 1996 r.) a «Technologický poriadok pre dostanie a kriokonzervovanie hemopoetických buniek embryonálnej pečene človeka pre klinické použitie» (Kyjev, 1995 r.).

V 1990 r. Na Ústavu problémov kriobiologie G.S Lobyncevova obhájila, podl’a jednohlasného rozhodnutia členov Vedeckej Rady potvrdeného hlasovaním, dizertáciu « Kriokonzervovanie hemopoetických buniek embryonálnej pečene», v ktorej ona vyložila teoretické, experimentálne a klinické výsledky výskumu, realizovaného na hemopoetických embrionálnych bunkách človeka a živočíchov (králiky, tel’ata, sviňe).

V tomto období Ukrajina ešte nemala vlastnú Vyššiu kvalifikačnú komisiu, a preto dizertácia bola podaná VAK ZSSR, kde ju preskúmala zverolekárska komisia, v ktorej nebol žiadny špecialista ani pre otázky, týkajúce sa hematológie, ani pre otázky, týkajúce sa kriobiológie. Členovia komisie nepochopili vedecký význam tejto práce, ktorá ukázovala nový smer v lekárstve - «bunkovej terapii» a prijali uznesenie: téma je “úzka”, bezperspektívna, a preto sa dizertácia musi ešte “náplňovo dokončit’” Avšak v 1992 r. G.S. Lobyncevova dostala Štátnu cenu Ukrajiny v oblasti vedy a techniky za cyklus prác «Vypracovanie vedeckých základov a metód kriokonzervovania bunkových suspenzií a ich vyuížitie v lekárstve». Preparáty, vyrobené podl’a technológie G.S. Lobyncevovej, sú známe nielen v našej krajine, ale aj v zahraničí. V čase troch rokov, (1995 - 1997 r.) Ústav kriobiológie a kriolekárstva NANU a Americká firma zaoberajúca sa dodavaním experimentálnych vzoriek embryonálnych krvotvorných a nervových buniek spolupracovali, v súlade s podpisanou zmluvou, v oblasti výskumu horespomenutých druhov buniek.

V dobe nasledujúcej po dostaní dovolení pre klinické použitie preparátov na základe krvotvorných buniek, ony boli použivané na najrozličnejších klinikách Ukrajiny a ruska, čo dalo možnost’ nahromadit’ a zovšeobecnit’ výsledky použitia buniek v onkologickom, hematologickom, urologickom, chirurgickom, gerontologickom a iných druhoch lekárstva.

V 2004 r. Lobyncevova G.S. v spolupráci s inými vedeckými pracovníkmi, uverejnila monografiu «Kmeňové embryonálne hemopoetické bunky človeka (teória a klinická prax)», v ktorej ona vyložila zovšeobecnené skúsenosti autorov v oblasti využitia kriokonzervovaných kmeňových embryonálnych krvotvorných buniek v klinickej praxi a preanalyzovala možné mechanizmy kladného pôsobenia buniek v prípadoch liečby rôzných patologických stavov organizmu.

Všetky obrovské vedecké skúsenosti G.S. Lobyncevovej, nahromadené v oblasti kriobiologických bádaní, teraz zaručujú akostnú prácu Prvej na Ukrajine kriobanky kmeňových buniek pupočníkovej krvi, založenej pri Ústavu bunkovej terapie.

Spracovaná technológia kriokonzervovania mononukleárov dovol’uje uchovávat’ celú populáciu buniek prakticky bez strát, čo je zárukou úspešného klinického použitia pripravených a uchovaných v tekutom dusíku kmeňových buniek.